Adolf Záturecký /1884 - 1958/

Adolf Záturecký bol výraznou právnickou osobnosťou prvej polovice 20. storočia. Svoju právnickú kariéru začal ako advokát v Rimavskej Sobote. Stal sa súčasťou úzkej skupiny advokátov, ktorí sa prihlásili slovenskej národnosti. Po vzniku Česko-Slovenska začal pôsobiť na Najvyššom súde ČSR. V roku 1935 sa stal druhým predsedom tohto súdu. Aj v náročnej úlohe sudcu si uvedomoval význam teórie pre rozvoj slovenskej právnej kultúry. Spolu s Vladimírom Fajnorom vydal monografiu Nástin súkromného práva na Slovensku a Podkarpatskej Rusi. Výnimočnú úlohu vo vývoji slovenskej právnej terminológie zohral Adolf Záturecký. Bol spoluautorom právneho maďarsko-slovenského a slovensko-maďarského slovníka. Výraznou mierou prispel nielen k rozvoju právnej vedy a právnej terminológie, ale aj k vytvoreniu demokratického súdnictva.

Ako prvý slovenský právnik zastával A. Záturecký funkciu podpredsedu Ústavného súdu ČSR. Po zániku Československa pokračoval vo funkcii podpredsedu Najvyššieho súdu na Slovensku a po oslobodení sa stal predsedom Najvyššieho súdu v Bratislave. Ako sudca dodržiaval zásady apolitického postoja a sudcovskej zdržanlivosti.

25. júna 1949 bol A. Zátureckému slávnostne udelený titul doctor honoris causa ako uznanie za celoživotné zásluhy o rozvoj právnych vied.