Augustín Ráth /1873 - 1942/

Augustín Ráth ( 2. jún 1873 Ružomberok –  12. marca 1942 Bratislava) patril medzi najvýznamnejšie slovenské právnické osobnosti prvej polovice 20. storočia. Svoju právnickú dráhu začal ako advokát v Ružomberku, neskôr pôsobil v Námestove a aj v Bratislave. Jeho aktivity boli širokospektrálne. Popri advokátskej činnosti založil noviny Orava a bol šéfredaktorom Slovenských ľudových novín. Prispieval do viacerých iných slovenských novín a pôsobil v správnej rade Úvernej banky. Vedecká práca Augustína Rátha pod názvom Práva medzi mužom a ženou v Uhorsku položila základy právnej vedy na Slovensku. V roku 1907 sa stal spolupracovníkom najrenomovanejšieho českého náučného slovníka – Ottův slovník náučný. Zúčastňoval sa československých porád v Luhačoviciach a bol jedným zo slovenských delegátov na Slovanskom zjazde v Sofii. Počas prvej svetovej vojny pôsobil ako sudca v Novom Sade, neskôr v Kruševaci. Po skončení vojny pracoval na juhoslovanskom Ministerstve spravodlivosti v Belehrade. Mal na starosti kodifikáciu srbských zákonov. Za  túto jeho činnosť  mu udelili vyznamenanie  rád Sv. Sávu tretej triedy.

       Po návrate do Československa prednášal na Právnickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe, kde v roku 1920 habilitoval. Zároveň pôsobil aj na Ministerstve unifikácie v Prahe vo funkcii sekčného šéfa.  V roku 1921 ho prezident republiky menoval za profesora občianskeho práva. Patril medzi šiestich zakladateľov Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a bol jej prvým dekanom. V školskom roku 1921/1922 sa stal prvým slovenským rektorom Univerzity Komenského.

            Augustín Ráth zastával viaceré významné funkcie v slovenských vedeckých spoločnostiach. Bol predsedom pobočky Štáto-vedeckej spoločnosti v Bratislave a od roku 1926 až do jej zániku v roku 1938 predsedom Učenej Spoločnosti Šafárikovej.

Až do konca svojho života pôsobil na Právnickej Fakulte Univerzity Komenského.