<< Viete že...


  • Maurice Utrillo /25.12.1883 – 5.11.1955/, významný maliar a grafik spájajúci imresionizmus a naivné umenie, autor idylických pohľadov do uličiek Montmartru, na opustené kostoly a ošarpané predmestia znázorňované v sviežej farebnosti, ktorého k maľovaniu priviedla jeho matka Suzane Valandonová /bývalá modelka Degasova i Renoirova a talentovaná kresliarka/, podal v roku 1938 žalobu proti riaditeľovi známej londýnskej Tate Gallery a editorovi katalógu výstavy moderného umenia, na ktorej vystavoval i sám Utrillo, pretože v tomto katalógu bolo o ňom uvedené, že zomrel tri roky pred otvorením výstavy na následky svojho notorického alkoholizmu?

    Katalóg Tate Gallery skutočne obsahoval údaj o tom, že Maurice Utrillo zomrel v roku 1934 a posledné roky jeho života popisoval mimo iného takto: „Utrillo bol notorický alkoholik, ktorý ešte za svojho života musel byť niekoĺkokrát dopravený násilím do sanatória. Od roku 1919 až do svojej smrti žil neustále pod lekárskym dohľadom. Maľoval množstvo pohĺadníc, ktorými platil majiteľom obchodov za alkohol. Zomrel v roku 1934“.
    Poznámka sa v katalógu ocitla omylom, keď bol maliar Maurice Utrillo zamenený pri jeho príprave so španielskym spisovateľom Miguelom Utrillom. Spisovateľ Utrillo skutočne zomrel v roku 1934. Pokiaľ však ide o tvrdenie, že údajne predával v posledných rokoch svojho života pohľadnice, toto bolo zrejme výrazom snahy autora katalógu osviežiť text, pretože s menom maliara Utrilla sa skutočne spájali pohľadnice, avšak v úplne inej súvislosti – Maurice Utrillo sa často nimi nechával inšpirovať pri maľovaní svojich obrazov, čo bolo o ňom všeobecne známe. 
    Maurice Utrillo sa obrátil na londýnsky súd v roku 1938. Galéria okamžite po zistení svojho omylu katalóg stiala z obehu. V súdnom konaní stavil žalovaný na tvrdenie, že Utrillo je „skutočne alkoholik, je schopný pracovať iba v stave alkoholickeho opojenia, pije denaturovaný lieh, metylalkohol, keď maľuje na ulici, stojí pri ňom fľaša“ a tieto svoje tvrdenia sa snažil i preukázať. Právny zástupca Mauricea Utrilla protestoval proti tvrdeniam a dôkazom tohoto druhu, keď zdôraznil, že „minulosť človeka nemôže byť stotožňovaná s jeho súčastnosťou“. Súd však viedol dokazovanie naznačeným smerom i naďalej, čo v dôsledku pozornosti tlače, ktorú venovala procesu, uškodilo povesti Mauricea Utrilla ešte viac, než samotná zmienka o ňom v katalógu Tate Gallery.
    Spor sa nakoniec skončil zmierom účastníkov, keď sa maliar už vopred zriekol snahy získať finančné odškodnenie a žalovaný verejne uviedol, že „je nesmierne šťastný, že môže pred všetkými prítomnými v súdnej sieni ako aj pred tými, ktorí si toto jeho vyhlásenie budú chcieť prečítať v tlačenej podobe, vyhlásiť, že monsieur Maurice Utrillo nezomrel a naďalej pokračuje vo svojej práci!“.
    Na záver ostáva iba podotknúť, že Maurice Utrillo, hoci skutočne neskôr /opäť/ začal holdovať alkoholu, prežil svoju smrť uvedenú v katalógu Tate Gallery o viac než dvadsať rokov a zomrel vo svojom dome naďaleko Paríža ako slávny maliar v roku 1955.
    /Zdroj: PIJOAN, J.: Dejiny umenia. 9.zv., Tatran, Bratislava, 1986, SAWICKI, J./LEX/: Lidé a paragrafy. Orbis, Praha, 1963, str.56 a nasl./

    JUDr. Peter Kerecman, PhD.
    advokát
    Košice