XIX. konferencia o dejinách advokácie (Klatovy, 2024)
XIX. konferencia o dejinách advokácie sa uskutočnila v dňoch 18. až 19. januára 2024. Po Prahe, Kutnej Hore, Brne, Plzni, Olomouci, Kroměříži, Chýši, Bratislave, Hradci Králové, Českom Krumlove, Banskej Bystrici, Luhačoviciach a Českej Lípe sa stali dejiskom konferencie tento krát západočeské Klatovy. Namiesto tradičného novembra sa teraz historici advokácie zišli až v januári, keďže ich stretnutie bolo súčasťou medzinárodnej konferencie JUDr. Antonín Schauer a jeho doba venovanej tomuto klatovskému advokátovi. Spoluorganizátormi konferencie boli okrem už tradičnej Českej advokátskej komory aj Fakulta právnická Západočeskej univerzity, Mestská knižnica Klatovy a Spoločnosť pre moderné dejiny Klatovska. Dobovú atmosféru stretnutia záujemcov o dejiny advokátskeho povolania zvýraznilo aj miesto konferencie, ktorá bola umiestnená do refektára teda spoločnej jedálne mníchov v bývalom jezuitskom kláštore.
Po slávnostnom zahájení a uvedení osobnosti Antonína Schauera odznel prvý príspevok študentov dejepisného seminára Gymnázia Jaroslava Vrchlického v Klatovách Kristýny Strnadovej, Kateřiny Kalistovej a Miroslava Zedla s názvom Antonín Schauer ako klatovský študent. Autori v ňom popísali pre nich blízku tematiku stredoškolských štúdií A. Schauera pochádzajúceho z rodiny pekára, ktorý ich obdobne ako oni absolvoval na miestnom gymnáziu. Bližšie bol popísaný vynikajúci prospech tohto známeho klatovského rodáka i jeho maturita z roku 1881 so samými výbornými, po ktorej sa rozhodol pre štúdium na Právnickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe. PhDr. Jiří Cukr zo Štátneho okresného archívu v Českých Budějoviciach oboznámil prítomných s témou Práca advokáta Schauera pre kniežací rod Paarov. Od roku 1893 Antonín Schauer pôsobil vo vlastnej pražskej advokátskej kancelárii, k jeho klientom patril i juhočeský rod kniežat Paarov pochádzajúci z Lombardska. Zo Štátneho oblastného archívu v Třeboni boli prezentované palmárne účty Antonína Schauera z rokov 1927 až 1933 svedčiace o zastupovaní rodiny Paarov vo finančnoprávnych aj majetkovoprávnych kauzách. Až desaťnásobne vzrástli príjmy advokáta v období 1931-1933 pri poskytovaní právnej pomoci v rámci predaja nehnuteľností svojich klientov. S referátom MUDr. Miloslav Schauer v treťom odboji venovanom synovi Antonína Schauera vystúpil Mgr. Lukáš Kopecký zo Spoločnosti pre moderné dejiny Klatovska. Miloslav Schauer (1903-1988) pochádzal z prvého manželstva jeho otca Antonína s Johannou, rodenou Pflanzerovou, ktorá zomrela už v roku 1905. MUDr. Schauer pracoval na rozdiel od svojich 3 bratov – advokátov ako obvodný lekár v Klatovách až do roku 1944. Verný rodinnej demokratickej tradícii sa ako člen Československej strany lidovej zapojil do protikomunistického odboja ako prevádzač a tvorca i šíriteľ protištátnych letákov. V roku 1954 ho Krajský súd v Plzni odsúdil za velezradu a vyzvedačstvo na 18 rokov väzenia, z ktorého sa vrátil v roku 1962. Prvý deň konferencie ukončil referát dekana Fakulty právnickej Západočeskej univerzity JUDr. PhDr. Stanislava Balíka, Ph.D. nazvaný JUDr. Antonín Schauer ako advokát. A. Schauer vykonával advokáciu v svojej kancelárii v Prahe dlhodobo, zastupoval pritom viacero významných klientov. Okrem vyššie spomenutého rodu Paarov k nim patrili aj napr. mesto Praha v rúrovej afére z roku 1909, pražská a českobudějovická obchodná a živnostenská komora v jazykovom spore z roku 1917 či bývalý predseda vlády Československa z rokov 1918 až 1919 Karel Kramář v spore s ministrom Edvardom Benešom z roku 1930. Od roku 1899 zasadal A. Schauer 35 rokov vo výbore pražskej advokátskej komory, exponoval sa aj vo funkcii skúšobného komisára na advokátskych a sudcovských skúškach. V roku 1898 patril k spoluzakladateľom Spolku českých advokátov.
Druhý deň konferencie bol uvedený teoretickou prednáškou advokátky z Plzne Mgr. Evy Hrbotickej na tému Úvaha nad právnou relevanciou poznania histórie. Zaoberala sa v nej právnymi aspektami štúdia dejín a ich významom pri poznávaní aj vývoja advokátskeho povolania. Prof. JUDr. Mgr. Martina Gajdošová, PhD. z Právnickej fakulty Univerzity Komenského oboznámila auditórium s tematikou Aktivity advokátskeho spolku Sväz advokátov na Slovensku v prvej polovici 20. storočia. V období prvej Československej republiky v medzivojnovom období pritom popri Spolku advokátov československých pôsobil na našom území aj Sväz advokátov na Slovensku, ktorému predsedal JUDr. Jozef Zlocha a po ňom od roku 1927 JUDr. Emil Stodola. Sväz advokátov na Slovensku vznikol v roku 1924 ako reakcia na menovanie členov výboru celoslovenskej advokátskej komory v Turčianskom Svätom Martine vládou, čím došlo k obmedzeniu autonómie advokátov. Okrem celoštátnych zjazdov advokátov sa v Bratislave v apríli 1935 konal I. zjazd advokátov zo Slovenska a Podkarpatskej Rusi. Mgr. Jan Kober, LL.M. z Ústavu štátu a práva Akadémie vied Českej republiky sa prezentoval na tému Ex cathedra - advokácia a iné oblasti právnej praxe prvej polovice XX. storočia pohľadom Emila Svobodu profesora Právnickej fakulty Univerzity Karlovej. Priblížil v ňom teoretické názory profesora občianskeho práva a dekana Právnickej fakulty Karlovej univerzity z rokov 1929 až 1930 prof. JUDr. Emila Svobodu (1878-1948). Emil Svoboda bol autorom novely zákona o manželskom práve prijatej v prvej ČSR pod č. 320/1919 Sb. z. a n. ako aj napokon neschváleného návrhu nového celorepublikového Občianskeho zákonníka. Šéfredaktorka Bulletinu advokacie JUDr. Hana Rýdlová si spolu s pravnukom známeho prvorepublikového advokáta a rovnako právnikom Mgr. Janom Kloudom pripravili referát Osudy Antonína Kloudu a jeho advokátskej rodiny. Nielen JUDr. Antonín Klouda (1871-1961), ale aj 4 z jeho synov boli advokátmi. Zatiaľ čo JUDr. Ivan Klouda (1900-1978), JUDr. Jiří Klouda (1903-1983) a JUDr. Vratislav Klouda (1910-1984) počas druhej svetovej vojny nacistické väzenie v Buchenwalde spolu s otcom prežili, JUDr. Vladimír Klouda (1904-1944) bol popravený v Drážďanoch. JUDr. Antonín Klouda pritom zastával v obdobiach 1934-1938 a 1945-1948 post prezidenta Advokátskej komory v Čechách. Riaditeľka mediálneho odboru Slovenskej advokátskej komory PhDr. Naďa Ondrišová predniesla príspevok košického advokáta JUDr. Petra Kerecmana, PhD. Umelecké prostriedky v slávnych obhajobných rečiach slovenských advokátov. Auditórium zaujalo najmä prezentované rétorické umenie advokáta JUDr. Michala Mudroňa (1835-1887) a to v trestných kauzách Slovákov obžalovaných počas tuhej maďarizácie. Pravotár Michal Mudroň sa pri brilantných obhajobách inšpiroval známymi literátmi ako napr. nemeckým spisovateľom obdobia romantizmu Heinrichom Heinem. Asistent sudcu z Okresného súdu v Mladej Boleslavi Mgr. Lukáš Malý sa prezentoval príspevkom Vývoj advokácie a justície vo viktoriánskom Škótsku a Írsku. Poukázal v ňom na rozdiely medzi pôsobením barristrov a solicitorov ako aj na ich pôsobenie v rámci špecifických súdov akými boli admiralitné či šerifské súdy. Okrem absolvovania právnických štúdií a povinnej platenej i neplatenej praxe autor pri podmienkach výkonu advokátskej praxe zvýraznil aj obligatórne členstvo v osobitných právnických spoločnostiach. Advokát z Košíc JUDr. PhDr. Rudolf Manik, PhD., MBA, MHA zverejnil svoj referát En garde alebo advokáti ako duelanti. Po popise ordálií či trestnosti súbojov v minulosti sa zaoberal účasťou advokátov v dueloch z Francúzska či Spojených štátov amerických často s fatálnymi následkami. Proti súbojom sa prijímali v európskych štátoch špeciálne právne úpravy a v roku 1900 vznikla aj medzinárodná Liga proti súbojom s pobočkami v jednotlivých krajinách starého kontinentu. Spomenuté boli aj súboje právnych zástupcov na území Rakúsko-Uhorska, či zobrazovanie duelantov z advokátskeho stavu v literárnych a filmových dielach svetových autorov. Advokátsky koncipient z Mělníka JUDr. Tomáš Danihlík prispel na konferencii s témou Kauza JUDr. Pavla Wintera alebo druhorepublikové Hnutie árijských advokátov na mělníckom príklade. V čase perzekúcií advokátov po vzniku druhej republiky roku 1938 bolo zo 14 advokátov mesta Mělník 7 členmi „Hnutia árijských advokátov“, 4 boli Židia, 2 boli starší ako 65 rokov s avizovaným ukončením profesnej činnosti a 1 bol utečenec z pohraničia. Členovia tohto hnutia napísali ministerstvu spravodlivosti urgenciu vo veci zamietnutia odvolania proti zrušeniu len pár mesiac trvajúceho zápisu ich kolegu JUDr. Wintera ako Žida do zoznamu advokátov komorou, za čo ich Najvyšší súd až v roku 1946 uznal vinným z kárneho deliktu. JUDr. Pavlovi Winterovi sa počas vojny podarilo ujsť z Protektorátu Čechy a Morava, stal sa vojakom československej armády a po roku 1945 sa usadil vo Veľkej Británii. Z regionálneho výskumu advokácie vzišla tiež téma zvolená štátnou zastupiteľkou Okresného štátneho zastupiteľstva v Českej Lípe JUDr. Karolinou Truhlářovou Českolipský advokát Erich Weiss a jeho manželka. Autorka priblížila curriculum vitae advokáta JUDr. Ericha Weissa (1911-1988) syna advokáta z Českej Lípy Adolfa Weissa. Kvôli rasovým dôvodom bol počas druhej svetovej vojny väznený v Osvienčime obdobne ako jeho manželka Emília, rodená Altschulová, ktorá však v roku 1945 zomrela v tábore Bergen-Belsen na týfus. Po oslobodení bol Erich Weiss prevzatý do krajského združenia advokátov a jeho dcére Soni sa po Nežnej revolúcii podarilo získať do vlastníctva skonfiškovanú vilu jej starého otca (Villa Altschul, dnes Villa Hrdlička). Zo svojej rodinnej advokátskej histórie ako tretí referent na konferencii čerpal advokát z Brna JUDr. Milan Kyjovský v príspevku Účtovná kniha advokáta prvej republiky. Prítomným ukázal knihu účtov svojho starého otca brnianskeho advokáta JUDr. Vojtecha Kyjovského (1884-1948), ktorý bol po vzniku prvej ČSR poslancom Revolučného Národného zhromaždenia v období 1918 až 1920 za Republikánsku stranu československého vidieka (agrárnikov). Z prezentovaných vysokých výdavkov zaujala suma 2 000,- Kč poukázaná za mesiac na telefonické služby a to v komparácii napr. s platom sekretárky či úhradou dodaného uhlia v sumách á 800,- Kč/mes. Advokátom sa napokon stal aj syn Vojtecha Kyjovského, ktorého synom bol samotný prednášajúci. Ing. Jana Kleinová z Národného technického múzea sa zhostila témy Budova klatovského súdu v kontexte diela architekta Bedřicha Bendelmayera. Český architekt Bedřich Bendelmayer (1871-1932) sa pričinil okrem kreácie budov súdov v Klatovách, Olomouci, Chrudimi a Ružomberku aj o vznik prvej secesnej stavby v Prahe (Hotel Centrál), či obytných domov pre štátnych zamestnancov v Muzeálnej (dnes Štefánikovej) ulici v Košiciach. Vytvorenie Krajského súdu v Klatovách v roku 1921 bolo nosnou tematikou prednesenou PhDr. Karlom Řeháčekom, Ph.D. zo Štátneho oblastného archívu v Plzni ako Klatovské justičné inštitúcie v rokoch 1928-1949. Činnosť klatovského krajského súdu začala v roku 1928 a pramene z doby jeho pôsobenia boli až do roku 2008 umiestnené v Štátnom oblastnom archíve Plzeň, pobočka Klatovy. V období 1945 až 1947 existoval v Klatovách aj Mimoriadny ľudový súd, ktorý vyniesol 20 rozsudkov trestu smrti. K príspevkom z regionálnej dejín advokácie patrila aj prednáška Mgr. et Mgr. Libora Staněka, Ph.D. zo Štátneho okresného archívu Strakonice Trampoty jednej advokátskej rodiny alebo prierez histórie rodiny Fikarov v Strakoniciach. V klobučníckej strakonickej rodine sa v roku 1809 narodil budúci advokátsky koncipient Josef Fikar, ktorého syn Karol Fikar (1839-1883) sa stal už advokátom. Aj jeho syn básnik Miroslav Fikar sa profesne exponoval ako advokát, najskôr v otcovej advokátskej kancelárii a od roku 1928 v Prahe. PhDr. Miloslava Melanová z Fakulty prírodovedno-humanitnej a pedagogickej Technickej univerzity v Liberci predniesla tému Klatovskí advokáti v rokoch 1872 - 1950 na príklade kancelárií rodiny Sedláček – Melan. Piblížené v nej boli osudy potomkov námestníka starostu Klatov advokáta JUDr. Václava Sedláčeka (1839-1894). V roku 1896 si v Klatovách otvoril advokátsku kanceláriu aj jeho zať JUDr. Václav Melan (1865-1944), ktorého syn JUDr. Jaroslav Melan (1899-1970) pôsobil v advokácii v období 1933 až 1950. Syn Jaroslava Melana, ktorý sa pred odchodom do dôchodku musel živiť ako skladník v Pozemných stavbách Plzeň (1960-1964), Ing. Václav Melan sa ako manžel prednášajúcej rovnako zúčastnil na konferencii. Záverečný príspevok PhDr. Luboša Veleka, Ph.D. z Masarykovho ústavu a Archívu Akadémie vied Českej republiky Antonín Schauer a Národná strana slobodomyseľná už mapoval politickú kariéru advokáta, ktorému bola konferencia venovaná. Autor opísal participáciu Antonína Schauera na činnosti mladočeskej strany vrátane členstva v jej výkonnom výbore pred vypuknutím prvej svetovej vojny. Za túto stranu úspešne kandidoval v doplňujúcich voľbách do českého krajinského snemu v roku 1906 a to za obvod Jičín-Nový Bydžov, pričom poslanecký mandát vykonával až do roku 1913.
V závere poďakovali zástupcovia organizátorov referujúcim aj všetkým prítomným za účasť a pozvali ich na najbližšiu jubilejnú XX. konferenciu o dejinách advokácie.
JUDr. PhDr. Rudolf Manik, PhD., MBA, MHA